V Matúšovej redakcii evanjelia sa nachádza vyjadrenie „Vy ste svetlo sveta.“ (Mt 5,14). Je povzbudením, aby Ježišovi nasledovníci svietili vo svete svojím životom. V Corpus Ioanneum sa termín „byť svetlom“ vzťahuje jedine na Ježiša. Jedine On je skutočným svetlom, okrem neho „netreba svetlo lampy ani svetlo slnka“ (porov. Zjv 22,5) a v skutočnosti okrem neho iného svetla niet, On je to „pravé svetlo, ktoré prišlo na svet“ (porov. Jn 1,9) a „svieti vo tmách“ (porov. Jn 1,5). Jeho učeníci dostali „moc stať sa Božími deťmi“ (Jn 1,12), majú privilégium byť „synmi svetla“ (Jn 12,36).

Žiť ako „deti svetla“ (1Sol 5,5) nie je vždy jednoduché. Chcem sa spolu s Vami zamyslieť nad tým, čo všetko to obnáša a ako je možné takto žiť.

Úlohy, termíny, stretnutia, nákupy, návštevy, spoje...
všetko treba stíhať.

A tak sa často zrýchľuje pohyb našich myšlienok, rúk, nôh,

K takejto kráse by sa patrilo aj niečo pekné napísať.

Ale,
pekne písať,
to teda vôbec nie je jednoduché.
A tak,
načo to siliť.

Text, ktorý nasleduje nižšie, bol napísaný v minulom roku.
Vtedy som ho posielala svojim priateľom mailom.
Dnes ho ponúkam čitateľom môjho blogu.

Mal som možnosť si prečítať blogový príspevok pána Eduarda Kladivu na Sme.Sk ohľadom udelenia čestného doktorátu Národnej výskumnej jadrovej univerzity (MIFI) Najsvätejšiemu patriarchovi Moskovskému a celého Ruska Kirillovi. Nechcem polemizovať s celkovým vyznením článku - to je na dlhšiu debatu o vede a viere, ale len poukázať na vyjadrenie, ktoré nedokážem stráviť.

Jeden z vozňov zaradených v rýchliku na trase
Banská Bystrica – Bratislava 2.1.2011, vyzeral takto: