Veľkosť a bieda človeka, paradox Pascalovej myšlienky

...Večná otázka „Čo je človek?“

Svätý Otec František pripomína, že Pascal od detstva a počas celého svojho života „hľadal pravdu“ a rozumom „sledoval jej znaky, najmä v oblasti matematiky, geometrie, fyziky a filozofie“. „Už v mladom veku urobil mimoriadne objavy“, ale neuspokojil sa a v storočí veľkého vedeckého pokroku, „sprevádzaného rastúcim duchom filozofickej a náboženskej skepsy“, sa Blaise Pascal „prejavil ako neúnavný hľadač pravdy“, vždy „nepokojný“, priťahovaný „novými a ďalšími obzormi“. Preto nedokázal umlčať prastarú otázku v ľudskej duši, o ktorej píše žalmista: „Čože je človek, že naň pamätáš, syn človeka, že sa ho ujímaš?“ „Nič v porovnaní s nekonečnom, celok v porovnaní s ničím,“ píše v meditácii zaznamenanej v jeho zbierke Pensieri - „posmrtne vydaných fragmentov, ktoré sú poznámkami alebo náčrtmi filozofa oživeného teologickým projektom“.

Napriek ťažkej chorobe zostal vnímavý na iných

Jeho základným postojom je podľa pápeža „žasnúce priľnutie k realite“, ktoré ho viedlo k otvorenosti voči iným rozmerom poznania, ale aj voči spoločnosti. Pascal napríklad v roku 1661 vymyslel v Paríži „prvú sieť verejnej dopravy v dejinách, 'Carriages à cinque sols'“. Ani jeho obrátenie ku Kristovi, ani „jeho mimoriadne intelektuálne úsilie brániť kresťanskú vieru“, zdôrazňuje pápež František, „z neho neurobili človeka izolovaného od svojej doby“. Bol taký pozorný k sociálnym problémom, že „sa neuzatváral pred druhými ani v poslednom štádiu choroby“. Jeden z jeho životopiscov uvádza tieto jeho slová, ktoré, ako komentuje pápež, „vyjadrujú záverečný krok jeho evanjeliovej cesty“: „Ak lekári povedia pravdu a Boh mi dovolí uzdraviť sa z tejto choroby, som rozhodnutý, že do konca života nebudem mať iné zamestnanie alebo povolanie ako službu chudobným“. Je dojemné, píše pápež František, že taký geniálny mysliteľ ako Pascal na sklonku svojho života „nevidel žiadnu inú naliehavosť ako vloženie svojich síl do skutkov milosrdenstva: «Jediným cieľom Písma je láska»“….

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu [2].