Z homílie Svätého Otca pri omši mariánskeho jubilea vo Svätom roku milosrdenstva

...Vedieť sa poďakovať, vedieť chváliť Pána za všetko čo pre nás robí, aké je to dôležité! A môžeme sa teda pýtať: sme schopní povedať ďakujem? Koľko krát si povieme ďakujem v rodine, v spoločenstve, v cirkvi? Koľko krát povieme ďakujem tomu, kto nám pomáha, kto nám je nablízku, a kto nás sprevádza životom? Často berieme všetko ako samozrejmosť! A to isté sa stáva aj s Bohom. Je jednoduché ísť k Pánovi a žiadať od neho niečo, ale vrátiť sa mu poďakovať... Preto Ježiš dôrazne poukazuje na nedostatok deviatich nevďačných malomocných: «Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?» (Lk 17,17-18).

V tento deň slávenia Jubilea sa nám ponúka vzor, ba viac, ten [pravý] vzor na ktorý nám treba hľadieť: Mária, naša Matka. Ona po anjelovom zvestovaní dala vytrysknúť zo svojho srdca hymnu chvály a vďaky Bohu: «Velebí moja duša Pána ...» Prosme Pannu Máriu, aby nám pomohla chápať, že všetko je darom od Boha, a vedieť sa poďakovať: vtedy - uisťujem vás - bude naša radosť úplná. Len ten, kto vie poďakovať, zakusuje plnosť radosti...

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu [2].