Z homílie pápeža Františka v Baku: Viera pretkaná službou koná divy

...Avšak mať vieru, vieru živú, nie je ľahké; a tu je ďalšia požiadavka, tá s ktorou sa v evanjeliu apoštoli obracajú na Pána: «Daj nám väčšiu vieru!» (Lk 17,5). Je to jedna dobrá požiadavka, modlitba, s ktorou by sme sa aj my mohli každý deň obrátiť na Boha. Avšak Božia odpoveď je prekvapujúca a aj v tomto prípade obracia otázku: «Keby ste mali vieru...». Je to on, kto od nás žiada, aby sme mali vieru. Lebo vieru, ktorá je Božím darom a o ktorú treba vždy prosiť, treba zároveň aj rozvíjať z našej strany. Nie je akousi magickou silou, zostupujúcou z neba, nie je istou „schopnosťou“, ktorú prijmeme raz a navždy, ani len super-mocou pre vyriešenie životných problémov. Lebo viera slúžiaca na uspokojenie našich potrieb by bola vierou egoistickou, zameranou úplne na nás samých. Viera sa nesmie zamieňať za blaho či za dobrý pocit, za duševnú útechu, lebo máme trochu pokoja v srdci. Viera je zlatou niťou spájajúcou nás s Pánom, čistou radosťou z toho, že sme s ním, že sme s ním spojení; je darom, ktorý má hodnotu celého života, ktorý však prináša ovocie vtedy, ak konáme našu časť práce.

A ktorá je tá naša časť práce? Ježiš nám pomáha porozumieť tomu, čo je to služba. V evanjeliu Pán hneď po slovách o moci viery pokračuje slovami o službe. Viera a služba sa nedajú oddeliť, naopak, sú úzko prepojené, vzájomne zviazané. Pre to, aby som to lepšie vysvetlil, by som chcel použiť obraz, ktorý je vám veľmi dobre známy, obraz pekného koberca: vaše koberce sú skutočnými umeleckými dielami a pochádzajú z pradávnych dejín. Aj kresťanský život každého človeka prichádza z diaľavy, je darom, ktorý sme prijali v Cirkvi a ktorý má pôvod v srdci Boha, nášho Otca, ktorý túži urobiť z každého z nás majstrovské dielo stvorenia a histórie. Každý koberec, a vy to dobre viete, treba tkať podľa útku a osnovy; jedine s touto štruktúrou je celok kompaktný a harmonický. Tak je to aj s kresťanským životom: každý deň ho treba trpezlivo utkávať, zatkávať do seba dobre definované útko a osnovu: útko viery a osnovu služby. Keď sa k viere naviaže služba, srdce sa udržiava otvorené a mladé a rozširuje sa v konaní dobra. Takže viera, ako hovorí Ježiš v evanjeliu, sa stáva mocnou a koná divy. Ak kráča po tejto ceste, dozrieva a silnie, s podmienkou, že vždy zostane spojená so službou....

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu [2].