Pápež František - pri omši na štadióne v Tbilisi

…Jestvuje však základná podmienka na prijatie Božej útechy, ktorú nám pripomína dnešné Božie slovo – stať sa malými ako deti (porov. Mt 18,3-4), byť «ako dieťa v matkinom náručí» (Ž 130,2). Na prijatie Božej lásky je potrebná táto umenšenosť srdca – totiž iba ako malí môžeme byť v náručí matky.

Kto sa umenší ako dieťa – hovorí nám Ježiš – «je najväčší v nebeskom kráľovstve» (Mt 18,4). Pravá veľkosť človeka spočíva v umenšení sa pred Bohom. Pretože Boha nespoznávame vysokými myšlienkami a mnohých študovaním, lež malosťou pokorného a dôverného srdca. Aby sme boli veľkými pred Najvyšším, netreba zhromažďovať pocty a slávu, úspechy či pozemský majetok, lež vyprázdniť sa. Dieťa je práve tým, kto nemá čo dať a všetko prijíma. Je krehké a závislé od otca a mamy. Kto sa poníži ako dieťa, stáva sa chudobným na seba, ale bohatým na Boha.

Deti, ktoré nemajú problém chápať Boha, nás majú veľa čo učiť – vravia nám, že Boh koná veľké veci s tými, čo mu nekladú odpor, s ľuďmi jednoduchými a úprimnými, zbavenými falošnosti. Ukazuje nám to evanjelium, kde sa dejú veľké obdivuhodné činy s malými vecami – s piatimi chlebmi a dvoma rybami (porov. Mt 14,15-20), s horčičným zrnkom (porov. Mk 4,30-32), so zrnom padnutým do zeme  (porov. Jn 12,24), s darovaným pohárom vody (porov. Mt 10,42), s dvoma mincami chudobnej vdovy (porov. Lk 21,1-4), s pokorou Márie, Pánovej služobnice (porov. Lk 1,46-55).

Toto je udivujúca veľkosť Boha, ktorý je plný prekvapení a miluje prekvapenia. Nikdy nestraťme túžbu po Božích prekvapeniach a dôveru v neho! A prospeje nám pripomínať si, že sme vždy a predovšetkým jeho deti: nie vlastníci života, lež Otcove deti, nie autonómni a sebestační dospelí, lež deti, ktoré vždy potrebujú byť objaté v náručí,  prijímať lásku a odpustenie. Blažené kresťanské spoločenstvá, ktoré prežívajú túto nefalšovanú evanjeliovú jednoduchosť! Chudobné na prostriedky, bohaté na Boha. Blahoslavení pastieri, ktorí nenasledujú logiku svetského úspechu, lež zákon lásky – prijatie, počúvanie, službu. Blahoslavená Cirkev, ktorá sa nespolieha na kritériá funkčnosti či organizačnej zdatnosti a neupína sa na svoj vonkajší výzor, „imidž“. Milované gruzínske malé stádo, ktoré sa tak veľmi venuješ charite a formácii, prijmi povzbudenie Dobrého Pastiera, zver sa Jemu, ktorý ťa berie na plecia a potešuje ťa!

Chcel by som zhrnúť tieto myšlienky v niekoľkých slovách svätej Terézie od Dieťaťa Ježiša, na ktorú si dnes spomíname. Ona nám ukazuje svoju „malú cestu“ k Bohu, «odovzdanie sa malého dieťaťa, ktoré bez obavy zaspáva v náručí svojho otca», pretože «Ježiš nevyžaduje veľké činy, ale iba odovzdanosť a vďaku» (Autobiografické spisy, Rukopis B). Žiaľ – ako vtedy napísala, a je to pravda aj dnes – Boh nachádza «málo sŕdc, ktoré by sa mu úplne oddali, ktoré by pochopili celú nehu jeho nekonečnej Lásky» (tamže). Mladá svätica a učiteľka Cirkvi bola expertkou vo «vede Lásky» (tamže) a učí nás, že «dokonalá láska spočíva v znášaní chýb druhých, neudivovať sa nad ich slabosťami, budovať čnosti a praktizovať ich». Pripomína nám aj, že «láska nemôže zostať uzavretá v hĺbke srdca» (Rukopis C). Prosme dnes všetci spoločne o milosť jednoduchého srdca, ktoré verí a žije v jemnej sile lásky. Prosme, aby sme žili v pokojnej a úplnej dôvere v Božie milosrdenstvo.“

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu [2].