„Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie,“ znel hlas z neba po Ježišovom krste v Jordáne.

Veľmi veľa sa píše o tom, aký by mal byť muž, ktoré vlastnosti by u neho mali prevládať.

Televíza LUX sa posúva stále dopredu a dá sa prirovnať k dobrému vínu. Čím je staršia, tým je kvalitnejšia. V pondelok 15.

Cirkev a ľudia, ktorí ju tvoria sú najvďačnejším objektom pre bulvár, ale často sa do nej a nich "obujú" aj serióznejšie média. Veď kopnúť si do niekoho je v súčasnosti módou.

Česká verejnoprávna televízia vo štvrtok 3. septembra opäť bodovala a dokázala, že slovenská verejnoprávna jej nesiaha ani po členky. Prečo? O dvadsiatej hodine uviedla film A. Wajdu - Katyň. Tento šokujúci príbeh o neuveriteľnom zločine - hromadnej popravy tisícov poľských dôstojníkov mal byť navždy zabudnutý alebo pripísaný na vrub nemeckých nacistov, ktorí, samozrejme, konali podobne. Sovietská tajná polícia NKVD v roku 1940 zavraždila takmer 25-tisíc poľských vojakov i civistov. Najdramatickejšími scénami boli detailne nafilmované vraždy výstrelom do tyla. Divákovi pri týchto scénach trhá srdce a do očí sa tlačia slzy. Triezvo uvažujúci človek si pri týchto scénach uvedomí, čoho je schopný komunizmus hrdiaci sa ľudskými právami. Aj keď sa po uvedení filmu do kín strhla väčšinou odmietavá kritika a vo východných krajinách ho zakázali distribuovať, nikto mu nemôže uprieť pravdivú výpovednú hodnotu. Taká kritika je iba dôkazom toho, ako sa zamlčuje a manipuluje pravda. Veď mnohí obyvatelia Československa sa v minulosti o tom mohli presvedčiť na vlastnej koži a mnohí sa presvedčili tak, že po strete s komunistami už nikdy svetlo sveta neuzreli.

V poslednom čase sa v médiach pretriasajú slovensko-maďarské vzťahy, skresľujú a prekrúcajú dejiny ako za komunizmu. O našich spoločných dejinách vypovedá homília Otca biskupa Júliusa Gábriša, ktorú prednisol pred desaťtisícovým davom pútnikov v Šaštíne 16. septembra 1984, teda v hlbokej totalite. Dovolím si čutateľom ponúknúť jej prepis a odporúčam dobre si ju prečítať, aj viackrát.

Je chvályhodné, že pri pastoračných centrách i povedľa kostolov vyrastajú pekné športoviská. Mládež sa má kde vyšantiť, zašportovať si. Nemusí sa flákať po uliciach či vysedávať v krčmách. Na ihriskách sa nepoužívajú vulgárne slová, nepopíja sa alkohol a vylúčené sú aj cigarety. Všetko svedčí o tom, že správcovia športovísk majú obrovský záujem na zdraví mladých ľudí. Po vyšantení sa nasledujú "stretká", kde mladí medzi sebou komunikujú, riešia problémy, čerpajú aj z duchovnej studnice v prítomnosti kňazov. Veľmi veľa v tejo oblasti robia najmä saleziáni. Vychovávajú kvalitných animátorov a tí potom dohliadajú na dianie, tvoria program a pretože sú to takmer všetko mladí ľudia do 30 rokov, aj sa zapájajú do športových zápolení.